Menu
Obec Dubové
ObecDubové

História

Obec Dubové, ktorá má svoje meno pravdepodobne podľa dubových hôr (Dubový vrch) je ako obec prvý raz spomínaná v roku 1255 ako terra Duboudyl. Vtedy donáciou Bela IV. prešla z majetku Zvolenského hradu do rúk Bertolda (Pertolda), hradného kamenára. V roku 1287 patrila Bertoldovmu vnukovi Termanusovi, synovi štiavnického richtára Arnolda. Ďalej sa obec spomína v roku 1424 v listine, ktorou kráľ  Žigmund daroval dobronivský zámok kráľovnej Barbore a v roku 1567 a 1570, kedy sa strojili napadnúť Dubové a jeho okolie Turci.

Obec leží juhozápadne od Zvolena. Od okresnej hradskej, ktorá spájala neresníckú dolinu s hronskou, viedla sem odbočka obecnej hradskej, 3 km dlhá, cez Bacúrov, potom južným smerom až na dolným koniec dediny. Na začiatku obce sa nachádzala štátna horáreň, ktorá bola po veľkom požiari odstránená. Zo stredu obce viedla nová krátka odbočka vystavená v roku 1933 smerom ku Kozelníku po tzv. Plevovku, ďalej bola poľná cesta a výhon. Časť domov je umiestnená v jamine pri hradskej, druhá časť je roztratená po „Vŕšku“ na pravej strane od hradskej. Skoro polovica domov je umiestnená po ľavej strane hradskej, ktoré sú väčšinou vystavené v brehu.

Na severovýchod od stredu obce na vŕšku stojí evanjelický kostol. Okolo roku 1600 bola obec už prevažne evanjelickou. Ako taká bola fíliou matkocirkvi bacúrovskej až do roku 1710. Keď si roku 1866 dubovskí evanjelici s počtom duší 232 vystavili svoj chrám s nákladmi 5 672 zlatých. Vnútorná podoba kostola je loď, okná sú vystavané v románskom slohu. Poniže kostola ,smerom k dedine, stála škola. Bola vystavaná v roku 1786 a bola drevená. Prvý učiteľ, ktorý tu pôsobil ,a ktorého poznáme podľa mena, bol Jozef Petrúš. V roku 1788 bola škola už murovaná a v roku 1906 pokrytá namiesto slamy šindľom.

V roku 1786 bola postavená drevená škola, murovaná až neskôr v roku 1871. Za prvého učiteľa v obci je pokladaný Jozef Petráš. Najvýznamnejším učiteľom bol Samuel Bielko, celkove v nej pôsobilo 8 učiteľov. V roku 1975 bola Základná škola zrušená. Škola nebola obnovená, ale v r. 1982 bola založená a otvorená Materská škola, ktorá menila tri krát svoje miesto. V škole sa učievalo v jednej triede 5 ročníkov. Vyučovalo sa čítanie, písanie, počítanie, hudobná výchova, telesná výchova a ručné práce. Učilo sa každý deň doobeda vrátane soboty. Poobede sa žiaci učili náboženstvo, ktoré ich chodil učiť pán farár z Ostrej Lúky. V škole žiaci dostávali za neposlušnosť aj rôzne tresty, buď kľačali v kúte na polienku, alebo ich pán učiteľ prehol cez lavicu a dostali pár palíc. Učiteľ bol v dedine najvzdelanejší človek a aj preto veľmi vážený, po škole chodili žiaci pomáhať pani učiteľovej v domácnosti.

Východne od školy bol majer, ktorého stopy vidno už len v základoch. Tento majer patril dobronivskému panstvu. Patrili k nemu tiež čiastky chotára: Žrebíky, Včelien, Brôdok, U stĺpa, ktoré si zachovali dodnes svoje pomenovania. Boli to pasienky a lúky.

Stredom dediny tečie potok, ktorý v lete vysýchal. Stálu, avšak iba malú mal iba potok „Kalné“, ktorý tvoril hranicu medzi dubovským a dobrovinským chotárom. Na tejto vode bol zriadený mlyn, ktorý však  vyhorel a vzhľadom na to, že sa pre nedostatok vody cirkvi veľmi nevyplácal viac ho neobnovila. Pitná voda v obci nechýbala. Studní s pitnou vodou bolo 12. Dve studne boli a aj v súčasnosti sú pumpové, ostatné boli nekryté, sochorové a hriadľové. Ich hĺbka sa pohybovala od 10 do 20 m.

Obytných domov bolo 59. Drevené domy boli dva, ostatné boli murované z kameňa. Väčšina domov je pokrytých škridlou a eterníkom, ostatné slamou. Obyčajne boli stavané v podobe písmena L a pozostávali z obytnej časti (izba, ohnisková kuchyňa, komora), maštale a pajty. Domy mali malé okná. Pri bielení dávali ženy do vápna zelenú farbu. V niektorých domoch bývali dvaja, až traja gazdovia. Domy ešte nemali drevenú podlahu, boli pokryté zemou a slamou .

Najbližšiu železničnú stanicu mali obyvatelia Dubového stanicu Kozel (Dúbrava - Kozelník). Do blízkych miest - Zvolena a Banskej Štiavnice chodili ľudia peši a na vozoch.

Poštový úrad bol na Ostrej Lúke, kde chodila listonožka dva krát do týždňa pre poštu, za ročnú plácu 100 Kčs. Telegrafný a telefónny úrad sa nachádzal v Dobrej Nive, tiež sa tam nachádzala nakladacia stanica. Obec administratívne patrila pod notáriát ostrolúcky, politicky k okresu Zvolen. Z kultúrnych stredísk  tu bol len kultúrny dom a knižnica.
 

Obyvateľstvo obce

Prvá zmienka o obci Dubové pochádza z roku 1255, ale údaje o jej obyvateľstve máme zachované najskôr z roku 1715.  V tomto roku bola obec Dubové, vtedy nazývaná ako Dubova na čele richtára Babjaka, medzi ďalších obyvateľov patril aj Laurentis Slančík, Ján Poliak, Jakub Melička, Ján zvaný Pivó, Martin Pezni, Pavel Hlasný, Pavol Merieska, Pavel Slančík, vdova Lanková, vdova Kukučková, Martin Poliak, Ján Bartoš, Ján Bajbak, Martin Hovač. V tomto roku sa uvádza v obci 14 usadníkov a ďalších 5 želiarov, medzi ktorých patril Ján Babjak, Martin Kováč a iní. V roku 1752 sa spomínajú obyvatelia už vo väčšom počte. V obci Dubowo sa spomína aj  Andrej Bartoš, vdova Pavla Poliaka, Martin Poliak, v tomto roku 1752 už mali v dedine trh a tiež krčmu, v obci sa nachádzal aj  bitúnok.

V roku 1787 sa nachádzalo v obci Dubovô 49 domov. Počet rodín bol o niečo vyšší a to 57. Celkový stav obyvateľstva bol 312 obyvateľov. Z toho bolo 6 obyvateľov vzdialených, ale cudzinci v obci v tomto čase neboli. V obci žilo 155 mužov, z toho 57 z nich bolo ženatých a 98 slobodných, údaj zrejme udáva aj mladých chlapcov. Žien bolo v obci 157, čiže nie o veľa ako mužov. Čo sa týka mládeži , vo veku od 1 do 12 r. tu žilo 45 mladých ľudí a od 13 do 17 r. 20 mladých ľudí. V obci v tomto čase nežil žiadny kňaz, zato sa tu však žili až štyria šľachtici. Úradník sa v obci nenachádzal žiadny. V obci žilo 23 sedliakov a tiež 23 rodinných príslušníkov občana a sedliakov. Tiež tu žilo 34 želiarov a ďalších 5 iných bližšie nespomenutých obyvateľov.

Roku 1818 bolo v tunajšej obci 248 obyvateľov a v roku 1910 373 obyvateľov. Podľa sčítania ľudu v roku 1930 bolo v obci 316 obyvateľov, v roku 1933  tiež 316 obyvateľov, v roku 1938 pri decembrovom sčítaní stále ešte 316 obyvateľov, v roku 1940 prebehlo sčítanie ľudu spravované Samuelom Bielkom, v obci bolo už 351 obyvateľov. Rok 1970 udáva 247 obyvateľov, z toho 118 mužov a 129 žien, rok 1980 246 obyvateľov, z toho 122 mužov a 124 žien , rok 1991 274 obyvateľov, z toho 129 mužov a 145 žien, čo je aj najvyšší počet obyvateľov obce, rok 1996 to bolo 238 obyvateľov, rok 1999 243 obyvateľov, rok 2001 250 obyvateľov, v roku 2003 pokles počtu obyvateľov na 214. Pokles obyvateľstva od roku 1910 zapríčinilo povojnové vysťahovalectvo, niekoľko rodín sa odsťahovalo do dedín k Šahám, kde pokúpili majetky. Po požiaroch, ktoré sa vyskytli v obci 21. júna 1921 (zničil až 22 obytných domov), 29. mája 1924 (zničil 8 domov) a 21. decembra 1932 (zničil 1 dom) sa mnohí postihnutí týmito požiarmi vysťahovali do Kanady a Argentíny. Pokles obyvateľstva tiež spôsobilo „jedno - detstvo“, ktoré sa stále vzmáhalo v jednotlivých rodinách. V roku 2001 bolo v obci obývaných 55 zo 77 domov, pričom pri 52 išlo o rodinné domy a 85 zo 108 bytov v tunajších troch bytovkách.

V roku 2001 malo na Dubovom spolu 250 obyvateľov trvalý pobyt v tejto obci, pričom 60, 8 % z nich bolo v produktívnom veku. V tomto roku z hľadiska národnosti žilo v obci 249 obyvateľov slovenskej národnosti a obyvateľ českej národnosti, žiadne iné národnosti v tomto roku neboli zaznamenané, cigáni v obci nežili, chodili sem len na sviatky po spievaní, nie sú spomínaní v žiadnych listinách zo spomínaných rokov. Čo sa týka náboženského vyznania, v roku 1930 bolo v obci 268 evanjelikov, toto vyznanie malo vedúce postavenie, 17 katolíkov a 31 obyvateľov bez vyznania, v roku 1933 bolo v obci 260 evanjelikov, 19 katolíkov, zvyšok bez vyznania, v roku 1940 bolo v obci 277 evanjelikov ,44 katolíkov a 26 babtistov. V roku 1991 tu bolo 147 evanjelikov, 92 katolíkov a 25 obyvateľov bez vyznania, v roku 2001 sa hlásilo k Rímsko - katolíckej cirkvi z 250 obyvateľov 102 obyvateľov obce, k Evanjelickej cirkvi a. v. 130 obyvateľov a 18 obyvateľov bolo bez vyznania.

Občania sa zaoberali roľníctvom, v ktorom hral veľkú úlohu chov dobytka. Zo živnostníkov bol v obci 1 obchodník a 1 kováč. Iných riadne vyučených remeselníkov tu nebolo. Vedľajšie zamestnanie roľníkom poskytovala hora. V časoch konjuktúry poskytovala veľmi dobrý zárobok, ako chudobnejším drevorubačom, tak aj majetnejším furmanom - povozníkom. Furman zarobil ročne až 4 000 Kčs, drevorubač 2 000 Kčs. Sotva sa skončili poľné jesenné práce, už boli volaní drevorubači do lesov k ťažbe a furmani k odvážaniu dreva. Muži, ktorí boli mali na starosti dobytok, vo voľnej chvíli tiež zostrojujú alebo spravujú riad - hrable, vidly, metly, poriská do motýk apod. Metly z brezového dreva chudobnejší chodili predávať do Zvolena alebo do B. Štiavnice, 1 kus po 80 halierov až 1 Kč. Ženy doma varili, najčastejšie mrvenicu, halušky, zemiakovú polievku a kapustu s mäsom, prali, priadli, tkali a vyšívali. V lete sa celá rodina venovala hospodárskym prácam predovšetkým na poli, sušili seno, mlátili obilie. Ženy však mali aj inú prácu, spodné oblečenie chlapa i ženy, uteráky, boli zhotovené z domáckeho plátna konopného, ľanového alebo kombinovaného. O Všetkých svätých sa ženy pustili do pradenia. Spoločne sa tiež schádzali na páračkách, kde si krátili čas spievaním ľudových piesní a rozprávaním strašidelných príbehov.

Dubovania tiež pálili drevené uhlie do štiavnických hút a banských podnikov v Kozelnickej doline a zaoberali sa, aj keď v malej miere včelárstvom ,v ktorom vynikali hlavne v 18. - 19. storočí. Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva s trvalým bydliskom v obci bol v r. 2001 48,8 %, t.j. 122 ľudí. Tiež miera nezamestnanosti menila svoj charakter, v roku 1996 to bolo 5,6 %, v roku 1997 6,3 % a v roku 1998 rovných 7 %.

Ľudia na dubovom hovorili až na malé výnimky stredoslovenčinou. Najviac sa vychyľovali od spisovnej slovenčiny v 1. páde podstatných mien rodu mužského a ženského. Napríklad hovorili namiesto hrušky hruške. Koncovku 6. pádu mn. čísla mužského rodu. Nepovedali pri chlapoch, ale pri chlapach a dodnes tak najmä starší ľudia na dedine hovoria. Výslovnosť bola mäkká. Niektoré mená strojov a náradí prevzali obyvatelia z nemčiny. Najrozšírenejšie mená obyvateľov tejto obce boli v minulosti boli Meriška, Brezani, Polyak, Bartoš, Hlaváč. V neskoršom období prevahu nadobudli priezviská Slančík, menej Kučera, Majer, Šimún, Jančovič, Bešinský a Brezány, staršie sa už zachovali len vo veľmi malom počte, skôr ako prezývky. Z krstných mien to boli predovšetkým mená ako Ján, Juraj, Štefan, Martin, Ondrej, Pavel, Anna, Mária, Zuzana.


Významné osobnosti obce

Miestni učitelia

  • prvý učiteľ v obci - r. 1788: Jozef Petráš
  • po vytvorení 1. ČSR: Koloman Blazy
  • pol roka - nikto, resp. určitý čas: Juraj Bešinský
  • po pol roku: Mikuláš Blazy
  • r. 1927 - 1972: Samuel Bielko
  • r. 1973: p. Kolimár
  • r. 1974: p. Kolenatá
  • r. 1975: p. Marková

Predsedovia a starostovia obce

  • 1938 - 1945: starosta Štefan Slančík st. č. domu 31
  • 1945 - 1950: predseda Ján Slančík č. domu 5
  • 1950 - 1964: predseda MNV Štefan Slančík ml. č. domu 31
  • 1964 - 1981: predseda MNV Štefan Šimún
  • 1981 - 1999: predseda MNV a starosta obce Ján Slančík č. domu 15
  • 1999 - 2010: starosta obce Milan Balko
  • 2010 - :starostka obce Anna Janovicová

Miestni farári

  • 1933 - 1951: Miloslav Kašuba
  • 1651 - 1976: Gustav Launer
  • 1976 - 1993: Miroslav Jager
  • 1994 - 1997: Ján Čullý
  • 1997 - 2007: Dana Dišková
  • 2007 - :Ján Čáby

 

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

Portál slovensko.sk

Portál slovensko.sk

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:3
DNES:21
TÝŽDEŇ:98
CELKOM:179371